Hudobné nástroje vznikali už v dávnom stredoveku. Vytvárali ich celé tisícročia. Ľudia najskôr pochopili, že chvejúce sa teleso vydáva zvuk, tak vlastne boli objavené hudobné nástroje. Na začiatku to boli ruky, ktorými tlieskali pri speve a do tanca. Neskôr na ich výrobu začali využívať rôzny prírodný materiál, napríklad kosti, zvieracie rohy či morské mušle.
Prvými nástrojmi boli hrkálky, ktoré používali Egypťania, boli v tvare vyrezávanej ruky z dreva. Neskôr sa na ich výrobu začal využívať aj kov, výsledkom boli okrúhle puklice, ktorými sa udieralo proti sebe. Tieto sa zachovali až dodnes. Dychové nástroje sa vyrábali z dutých kostí, bambusu a býčieho rohu.
Z kmitajúcej struny luku, struny z čriev sa vyrábali strunové nástroje, dnes je rozšírené aj používanie oceľových strún. Hudobné nástroje sa postupne vyvíjali. Najskôr to boli nástroje neurčitej tónovej výšky, postupne sa vyrábali aj nástroje určitej tónovej výšky. Vývoj nastal aj v ďalších oblastiach, bola objavená pružnejšia hmota pre kmitanie vibrátora, dokonalejší tvar a stavba rezonátora, zlepšovali sa aj prostriedky na rozoznievanie tónu. Rozširovali sa zvukové možnosti základných typov a vznikali a aj vznikajú nové a nové modely. Akordeón, ústna harmonika, elektrofonické nástroje. Veľmi obľúbeným hudobným nástrojom je aj gitara.
Každý hudobný nástroj musí obsahovať – vibrátor, budič, prípadne aj rezonátor
.
Vibrátor – pružná hmota, ktorej kmitaním vzniká hudobný zvuk.
Budič – tento prostriedok rozoznieva nástroj, rozkmitáva vibrátor.
Rezonátor – zdokonaľuje hudobný zvuk, zosilňuje ho a mení jeho farbu, má ho väčšina hudobných nástrojov.
